Poloha a vyhraničenie Slovenska

Autor: Monika Kralovičová | 6.9.2011 o 21:04 | (upravené 6.9.2011 o 21:55) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  47x

Vzhľadom na rovník leží Slovensko v miernych zemepisných šírkach. Najsevernejší bod leží pri Babej Hore v katastri obce Oravská Polhora a má súradnice 49° 37´ severnej šírky, najjužnejší bod leží pri Patinciach na Dunaji a má 47° 44´ s.š. Najzápadnejší bod leží na rieke Morave pri Záhorskej Vsi a má 16° 50´ východnej dĺžky a najvýchodnejší bod leží na pri Novej Sedlici na 22° 34´ v.d. Stred Slovenska leží na Kóte Hrb, ktorý sa nachádza v severnej časti pohoria Poľana medzi Ľubietovou a Osrblím. Ako stred Európy je označený kostol sv. Jána v Kremnických Baniach. Najkratšia vzdialenosť ku greenwichskému poludníku je 1216 km, k Severnému pólu je to 4370 km a k južnému pólu je okolo 15 200 km.

Šírkové pásmo (rozdiel medzi najsevernejšou a najjužnejšou rovnobežkou) je široké 1° 53´ a dĺžkové pásmo (rozdiel medzi najvýchodnejším a najjužnejším poludníkom) je 5° 44´. Rozdiel miestnych časov medzi najkrajnejšími bodmi je necelých 23 minút. Naše územie leží v stredoeurópskom časovom pásme, ktoré sa riadi miestným časom na 15° v.d. Najväčšia dĺžka nášho územia je medzi Záhorskou Vsou a Novou Sedlicou a meria 429 km. Najväčšia šírka je medzi obcami Skalité na Kysuciach a Štúrovom je 197 km. Najmenšia šírka medzi obcami Orlov a Hosťovcami nad Bodvou je 77 km.

Hlavné rovnobežky sú 48° a 49° s.š. Rovnobežka 48° prechádza juhom Podunajskej nížiny cez Nové Zámky a Dunajskú Stredu. Rovnobežka 49° cez Ilavu, stred Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry, severnými stráňami Nízkych Tatier, cez Hornádsku kotlinu , Prešov a Svidník.

V čase jarnej a jesennej rovnodennosti dopadajú slnečné lúče na 48° rovnobežku s.š. pod uhlom 42°, v čase letného slnovratu 65,5°. V čase zimného slnovratu dopadajú pod uhlom 18,5 °. To znamená, že v lete je 3x väčšia slnečná energia, než v zime. To vyvoláva ročné obdobia a zasahuje do hospodárskeho a sociálneho života. Ročnými obdobiami sú podmienené napríklad poľnohospodárske práce a dovolenky.

Poloha v miernych šírkach určuje podmienky na rozšírenie rastlinných spoločenstiev (opadavý a listnatý les) s prislúchajúcimi rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. Limituje taktiež pestovanie poľnohospodárskych plodín.

Slovensko leží mimo pobrežného pásma, ktoré sa vymedzuje vzdialenosťou 250 km od mora. Najbližšie more je Jadranské more vzdialené 361 km, čo je vzdušná vzdialenosť medzi Bratislavou a prístavom Rijeka v Chorvátsku. V rámci podnebia sa tu stretávajú oceánska a kontinentálna vzduchová hmota. Oceánske vzduchové hmoty k nám prichádzajú z Atlantického oceánu a zmierňujú teploty, výsledkom čoho je nie príliš horúce leto a nie príliš studená zima. Kontinentálne vzduchové hmoty vznikajú nad vnútrozemím Eurázie a pod ich vplyvom je v lete teplejšie a v zime chladnejšie.

Slovensko leží v tej časti Európy, ktorá sa vyvrásnila koncom druhohôr a v treťohorách. „Chrbtovú kosť“ tvoria Karpaty členené na pohoria a kotliny z juhu lemované podunajskými nížinnými kotlinami. Všetko to patrí do Alpsko-Himalajskej sústavy. Prechádza tadeto európske rozvodie, čo znamená, že rieky u nás pramenia a rýchlo odtekajú do susedných štátov. Riečna sieť je hustá, ale rieky s výnimkou Dunaja majú preto málo vody.

Územie Slovenska sa nachádza od 94 m (výtok Bodrogu) do 2655 m n.m. Oba tieto body sa nachádzajú od seba vo vzdialenosti 150 km. Na nížinách sa pestujú na teplo náročne plodiny, kým vo vyšších polohách menej náročne plodiny. V polohách nad 1000 metrov nad morom sa poľnohospodárske plodiny nepestujú.

Nížiny zaberajú vyše 41% povrchu Slovenska a siahajú do 300 metrov nad morom. Rozprestierajú sa na juhu Slovenska a pozdĺž riek zasahujú do Karpát. Malé Karpaty od seba oddeľujú Záhorskú a Podunajskú nížinu, ktorá je naša najväčšia. Rozprestiera sa na ploche vyše 12 000 km2, rozprestiera sa od Bratislavy po Šahy, kam siaha výbežok krupinskej planiny. Za ním sa rozprestiera Lučensko-Košicka zníženina, ktorá oddeľuje Slovenské Rudohorie a pohoria severného Maďarska a v košickej kotline vybieha nad Prešov. Na východ od Slánských vrchov sa rozprestiera Východoslovenská nížina.
Nízke vysočiny (300-800 m n.m.) zaberajú 45 % povrchu Slovenska. Tvoria ju kotliny a doliny veľkých riek a súvisle plochy geomorfologických celkov na južnom okraji Karpat, ako napr. Malé Karpaty, Myjavská pahorkatina, Považský Inovec, Tríbeč, Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Cerová vrchovina, Revúcka vrchovina, Slovenský kras). S výnimkou najvyšších vrchov sem patria aj pohoria na západe a východe Slovenska (Biele Karpaty, Javorníky, Slánske vrchy, Ondavska a Laborecká vrchovina)

Stredné vysočiny (800-1500 m n.m.) tvoria 13% rozlohy územia. Súvisle plochy zaberajú v severnej časti Slovenska, kde obkolesujú naše najvyššie polohy. Patria sem napr. Veporské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Stolické a Volovské vrchy, horné časti sopečných pohorí (Vtáčník, Kremnické vrchy, Javorie, Poľana), najvyššie flyšové pohoria (Kysucké a Oravské Beskydy, Levočské vrchy) a jadrové pohoria (Strážovské vrchy).

Vysoké vysočiny tvoria len ostrovy najvyšších pohorí Slovenska. Nad 1500 m .n. m. Prečnievajú Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra, Oravské Beskydy a Chočské vrchy. Spolu tvoria 1 % plochy Slovenska.

Zo západu a severu ohraničujú Slovensko hradby karpatských pohorí. Najmenej hornatých celkov je na hranici s Maďarskom, čiastočne ju tvoria len Cerová vrchovina, Slovenský kras a Slánske vrchy.

Značnú časť slovenských hraníc tvoria rieky. Dunaj tvorí hranicu s Maďarskom v dĺžke 148 km. Na hranici s Maďarskom sa podieľa aj rieka Ipeľ. Významnú riečnu hranicu predstavuje rieka Morava. Po nej prebieha hranica s Českom od Skalice po ústie rieky Dyje. A odtiaľ až po ústie Moravy do Dunaja hranica s Rakúskom. Na kratších úsekoch tvoria hranice s Poľskom Dunajec a Poprad. Nížinatými územiami vedú prevažne „umelé hranice“.

Dĺžka štátnej hranice je 1672 km. Najdlhšiu hranicu máme s Maďarskom, ktorá meria 669 km, ďalej nasledujú Poľsko (547 km), Česká republika (252 km), Rakúsko (106 km) a Ukrajina (98 km). Rozloha Slovenska je 49 036 km2. Podobnú rozlohu v Európe má Estónsko, Dánsko, Holandsko a Švajčiarsko.

Zdroje: Kolektív, Rekordy Slovenska – príroda, MAPA Slovakia, 2000

Viliam Lauko, Fyzická geografia Slovenská republika, MAPA Slovakia, 2003 (skriptá)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?